Prvý ročník festivalu PAFF bol už v roku 2003. Pri zrode stála partia z Tichého domu Rasťo Blažek, Peter Čermák a Zuzana Paulini, ktorí neskôr odovzdali štafetu ďaľším filmovým nadšencom. A keďže trochu bilancujeme opýtali sme sa Rasťa na začiatky festivalu a na to, ako vníma, kam sa za tie roky posunul. Spustili sme tiež retro rubriku, kde si pripomenieme všetky naše staré upútavky na festival a aftermovies. Je to taká kronika nášho vývoja. Prvá a tá najtemnejšia, bola práve od zakladateľov Rasťa, Petra a Zuzany.
Priblíž nám trochu okolnosti vzniku festivalu PAFF. Kto stál pri zrode a prečo vznikol?
PAFF vznikol v dobe, keď sme sa učili nakrúcať krátke filmy. Chodili sme vtedy po rôznych festivaloch amatérskeho filmu a hoci sme tam spoznali veľa skvelých ľudí, s ktorými sme často krát dodnes kamaráti, to, čo na tých festivaloch chýbalo, boli diváci. Niet divu, pretože amatérsky film v tej dobe trpel na snahu zapáčiť sa porotcom a samozrejme aj na technické problémy. A tak sme sa ja, Peter Čermák a Zuzana Paulini rozhodli, že spravíme festival amatérskeho filmu v Pezinku a našim cieľom bolo urobiť ho atraktívny pre diváka. To čo ide v amatérskom filme najlepšie, sú rôzne paródie a skeče. Pozháňali sme teda na internete čo sa dalo (a vtedy nebolo toľko skvelých krátkych amatérskych filmov ľahko dostupných na youtube či vimeo) vybrali sme hlavne komédie, horory, akčné kúsky, otitulkovali sme tie zahraničné, získali sme súhlas autorov a prvý PAFF bol na svete. A diváci? Bolo ich toľko že zaplnili celú malú sálu a sedeli ešte aj na schodoch. A čo bolo hlavné, bavili sa.
Na začiatku bol festival zameraný viac na horror, sci-fi a akčný žáner. Ako vnímaš kam sa za tie roky posunul?
Keď sme už nemali čas na organizovanie PAFF, tak nám náhoda, osud či prozreteľnosť prihrala do do cesty Maťa Boriša ktorý v tej dobe organizoval Kinečko pod hviezdami a chcel od nás nejaké filmy. Rovno som sa ho spýtal, či by neprebral organizáciu PAFF a on súhlasil. Keďže ako sa ukázalo, bol organizačný talent a pre filmy mal vášeň, posunul PAFF ešte o dosť vyššie a spravil z neho taký moderný malý filmový festival. Za mňa to bolo vždy potešenie tam ísť. Myslím, že ani diváci tomu nechýbali/jú. Stále si však myslím, že amatérsky film nedokáže doručiť kvalitne vážne témy (česť výnimkám) a preto bežný divák neocení ani tú snahu či námahu. To, však pri jednoduchých komédiach, paródiách alebo hororoch neplatí. Takže by som privítal návrat týchto tém na PAFF vo väčšej miere, aby si aj bežný divák (a nielen filmový nadšenec) našiel cestu na PAFF, pretože sa tam dobre zabaví. ´
Sám sa venuješ filmu, konkrétne strihu. Aká je podľa teba definícia dobrého filmu? Dá sa natočiť aj “na kolene” s menším rozpočtom?
Na internete je veľa krátkych filmov, ktoré majú vysokú kvalitu a mnohokrát je to akoby kúsok profesionálneho filmu. Prevažne je to z USA, kde je filmová tradícia silná a majú aj lepšie technické zázemie, ale samozrejme nájdu sa aj filmy z Európy.
Bez dobrých hercov však nikdy nebude dobrý film a väčšina amatérov obsadí do filmu svojich kamarátov, kamarátky, čo dokáže potopiť aj najlepšie napísaný scenár. Aby v amatérskych podmienkach vznikol dobrý film vyžaduje, aby sa stali neskutočné šťastné náhody ako napríklad výborne napísaný scenár, ktorý nevyžaduje náročné kulisy, či rekvizity a ukáže sa, že kamarát/ka má prirodzený talent na herectvo a potiahne dialógy tak, že divák sa s filmom stotožní. Režisér samozrejme musí presne vedieť, kde aký záber nakrútiť, aby ten herecký výkon nepotopil a v strižni potom všetko podporiť strihom a zvukom. Ale to skôr vyhráte v rulete, keď stavíte všetko na jedno číslo. V drvivej väčšine prípadov vznikne paródia, či už chcená alebo nie. Definícia dobrého filmu je z technického hľadiska taká, že divák si ani nesmie uvedomovať, že pozerá film. No a z diváckeho zasa taká, že ten film chce vidieť viackrát a stále má z neho emócie či zábavu. (napríklad Matrix som videl snáď aj 50x)
Máš pocit, že alternatívny a nezávislý film to má v dnešnej dobe ľahšie? Narážam na rozvoj a dostupnosť techniky vs. väčšia konkurencia a postpandemická doba?
Určite sa nakrúca ďaleko ľahšie ako kedysi. Turistické kamery boli väčšinou automatické alebo možnosti manuálneho ovládania, či už clony, ostrenia alebo uzávierky boli veľmi obmedzené. Dnes sa dá za prijateľné peniaze dostať kamera, ktorá sa takmer vyrovná profesionálnym. A kameraman má pod kontrolu prakticky celé nastavenie, čo umožní nakrútiť záber tak, aby vyzeral profesionálne a esteticky. Samozrejme nesmieme zabudnúť na to, že pokročili aj strižne a v bežnom domácom počítači sa dajú urobiť naozaj dobré triky či kvalitný zvuk. S čím ale technika nepohne, je kvalita scenáru, hercov, rekvizít či kulís/lokácií. Film je naďalej veľmi drahý, pretože na rozdiel od divadla, divák neodpustí improvizované kulisy (sú výnimky ale je ich málo). No keď už aj nezávislý tvorca film krvopotne dokončí, tak má problém dostať ho pred diváka, pretože dnes je toľko kvalitných a dostupných filmov, že by človek potreboval 2 životy, aby si to celé pozrel. A teda chcelo by to neskutočné prostriedky na marketing, aby sa diváci o filme vôbec len dozvedeli.
V minulosti ste mali úspech s celovečerným filmom Socialistický zombie mord, ktorý mal premiéru u nás na festivale. Ako dlho vznikal a môžeme sa tešiť na niečo ďaľšie?
Ja nechystám nič nové, iba som na zopár krátkych filmoch pomáhal a pokiaľ viem, Peter Čermák nakrútil ďalší celovečerný film ktorý uviedol aj do kín. Zuzana pracuje ako maskérka pre filmy, takže ju film živí.
Tá námaha spraviť film s minimom prostriedkov je taká obrovská, že mňa osobne to odrádza od ďalšieho pokusu. Dúfam však, že noví mladí tvorcovia plní elánu nevzdajú tento boj a prinesú divákom (a možno aj na PAFF) dajaké skvelé filmové dielko. A ja si to potom, s pukancami v ruke, rád pozriem :)
Ďakujeme za rozhovor a tiež za nápad a odvahu začať s festivalom krátkeho filmu práve v Pezinku.
PAFF team
