Horor je ako droga bez vedľajších účinkov

Tento rok na festivale PAFF predstavíme aj festival hororu a fantasy Mórbido Mérida až z ďalekého Mexika. V piatok 17. marca o 17:50 premietneme výber krátkych filmov a o festivale nám príde porozprávať aj jeho spoluorganizátorka Janka Jantová. Pre tých, ktorých tento exotický zombie-flamenco výlet zaujíma, je tu aj krátky rozhovor s jedným z dvoch producentov festivalu. Na otázky odpovedal Sergio Aguilar Alcalá.

 

Podarí sa u vás každý rok natočiť dostatočné množstvo hororov a fantasy filmov?

Každý rok robíme súťaž krátkych filmov. Do súťaže sa ročne prihlási 4 až 8 filmov, čo je celkom dobré číslo na mesto našej veľkosti. (pozn. Mérida má asi 770-tisíc obyvateľov)

Aké sú vlastne mexické horory?

V podstate sa od iných krajín veľmi nelíšia, vychádzajú dosť z folklóru a tradícií. Obyčajne sú nízkorozpočtové (naozaj drahý film v Mexiku stojí okolo dvoch miliónov dolárov), takže si tvorcovia musia veľmi dobre premyslieť, na čo minú peniaze. Častými témami sú mestské násilie, drogové kartely, korupcia a príbehy z prostredia sociálne slabých obyvateľov. Tieto témy nájdete aj vo filmoch o duchoch.

Prečo podľa teba ľudí fascinujú horory?

Ľudí celkovo fascinuje film, pretože pôsobí na ich zmysly a vnímavosť. Horor paradoxne využíva toto pôsobenie na to, aby diváka znepokojil. Možno máme radi horory pre to chvíľkové zdvihnutie adrenalínu, ktoré sa skončí spolu s filmom. Je to ako závislosť na droge, ktorá nemá vedľajšie účinky.

Koľko rokov má váš festival? Je jeho organizácia náročná?
Festival robíme už sedem rokov. Zatiaľ to zakaždým vyšlo, ale každý rok sa objavujú nové výzvy a problémy. Nie je to jednoduché, vláda nám prispieva čím ďalej tým menej, ale máme skvelých divákov, ktorí nás podporujú aj finančne. Raz sme úspešne vyzbierali prostriedky cez crowdfunding, a okrem toho nám pomáha aj vstupné, ktoré vyberáme, hoci veľmi symbolické.

Ako ste sa vlastne dostali k organizácii filmového festivalu?

Festival produkujeme dvaja a začali sme ho organizovať, keď sme mali 18 a 19 rokov (čiže len rok predtým jeden z nás nemohol ešte oficiálne pozerať filmy pre dospelých!). Jeden z nás študoval komunikáciu a teraz je na magisterskom stupni, diplomovku robí o filme. Druhý študoval psychológiu a má za sebou organizáciu niekoľkých konferencií o filmoch a psychológii. Vďaka festivalu sa nám otvorili dvere k mnohým filmovým projektom, nielen v rámci hororového žánru. Keď sme začínali, v našom meste nebol žiadny fimový festival, a teraz sú tu dva a mnohé ďalšie aktivity týkajúce sa filmu. Teší nás myšlienka, že sme k tomu aj my prispeli.

 

(text: Katka, foto: Mórbido Mérida)